21 dní loveckého safari na zabití levharta, stojí v Tanzanii cca $43,000. Z toho 58,6% šlo přímo pro dodavatele lovu. Méně než 5% šlo vládě na ochranu zvířat a zbytek byl utracen za letenky, charterové lety, poštovné, zabalení a zaslání trofejí a "běžný příspěvek vládě". Žádná zmínka o tom, že by něco šlo do fondu mistní komunity... Přitom tito vrahové tvrdí, že podporují ochranu zvířat a místní komunity. Tyhle čísla jednoznačně potvrzují to, že více jak 90% z celkové sumy spolknou soukromé kapsy a sotva těch 10% jde na ochranu zvířat. Srovnat výdělek z fotosafari a loveckého safari si můžete třeba v tomto článku zde.

Celý článek

lvice botswanaKeď som sa ešte za tmy, nad ránom, prebudil v našom stane na leví, dôverne známy rev, srdce mi poskočilo radosťou. Boli sme uprostred národného parku Niokolo Koba v Senegale v kempe strážcov na poste Lingue Kountou. Leví samec sa ozval celkovo päťkrát. Najprv to boli silné a pravdepodobne dosť blízke zemité revy s typickým zasekávaným kašlaním. Postupne hlasy slabli a posledné ozvy sa mi zdali už hodne vzdialené.

 

  

  

 

SENEGAL - národní park NIOKOLO KOBA

Dodnes nie je jasné, koľko levov vlastne žije v tomto parku, ktorý sa pova­žuje za poslednú divočinu v Senegale a za jeden z najväčších parkov v západnej Afrike. Jestvujú len, povedal by som optimistické od­hady, tie hovoria až o 50 či 80 jedincoch, no narazil som i na pravdepodobne reálnejšie, ktoré uvádzajú len okolo 20 zvierat. Čo je to 20 levov? Pár svoriek. Pookrial som a vnútorne ma potešilo, že lev tu predsa len ešte žije. Celé 4 dni jazdenia po parku však boli veľkým kŕ­čom. Som zvyknutý na všelijaké africké parky a rezervácie, dosiaľ som ich videl 52, no v tomto ma depresia dosť ovládala, pretože zvieratá tu naozaj nie sú a park mi pripadal hodne mŕtvy a prázdny.

Naraziť za celý deň na pár jedincov kopytníkov, aj to nesmierne plachých a bázli­vých, utekajúcich na sto metrov, tak to zažijete jedine tam, kde nefunguje ochrana prírody ale­bo vyčíňajú pytliaci. Oba prípady zrejme platia pre senegalský park Niokolo Koba. Je síce príjemné stretnúť za 4 dni v parku len 5­6 ľudí, no je to zároveň signálom, že park je slabý pre ekoturizmus, pretože nemá čo ponúknuť a náv­števníci odchádzajú spravidla nespokojní. Je to v príkrom kontraste s bohatými a zazverenými parkami východnej či južnej časti Afriky.

V jesennom čísle Cat News sa nachádza alarmujúci článok Philippa Henschela a jeho kolegov o najnovšom statuse levov v piatich západo a stredoafrických štátoch. Lev (Panthera leo) je na zozname zranitelných druhov podla IUCN, no čoskoro bude v kategórii Kriticky ohrozený celokontinentálně (nielen pre západnú Afriku). Odborným svetom sa šíria stále väčšie obavy. Stavy prudko klesajú vo všetkých štátoch Afriky, kde levy žijú. Podla môjho názoru, súčasný obraz alebo situácia v západnej či strednej Afrike ukazuje, aká bude situácia s levmi zhruba po roku 2025 v tradičných levích krajinách. Populácia v krachu, počty nevitálne a pod hranicou biologickej únosnosti, prostě a jednoducho populácia spejúca k zániku. Je to vývojový trend, je to holý fakt.

 

Konec velké africké zvěře na dohled

Ak by sme použili jednoduchú štatistiku úmernosti a zo­brali si údaje o poklese počtu veľkých afrických dru­hov za posledných 40 rokov a prepočítali všebecne známe percento celkového poklesu o 59%, vyjde nám jednoduchá kalkulácia. Koniec veľkej africkej zveri nastane čoskoro, zhruba okolo roku 2037. Aby bolo jasné, ide o voľne sa pohybujúcu zver v prvom rade v nechránenej krajine, no veľmi výraz­ne ubudne i v chránených územiach mnohých afric­kých štátov. Nehovorím, že nebude nič, ale veľké africké zvieratá po roku 2037 budú len tam, kde človek bude s veľkým a častokrát zúfalým usilím (podobne ako v zoo) manažovať určité ohradené územia so zvieratami. Takýto obraz budúcnosti v manažovaní afrických veľkých zvierat vlastne už môžeme vidieť dnes, hlavne v tzv. vyspelých afric­kých krajinách ako je napr. Juhoafrická republika či Namíbia.

To, že areál výskytu leva v západnej Afrike je frag­mentovaný, to sa vie dávno a určite to má aj histo­rické korene. O to je to smutnejšie, že podľa úplne čerstvej štúdie, ktorú som dostal pred týždňom od Hansa de Iongha a kolektívu sú západoafrické levy osobitnou evolučnou entitiou, ktorá ma na prekva­penie oveľa bližšie k severoafricko­ázijským levom než k levom z východnej či južnej Afriky. Potvrdili to výsledky ich molekulárnej štúdie. Ono to nie je až také prekvapenie, sám si spomínam na jedno video s levom natočeným práve v parku Niokolo Koba, kde samec evidentne prekazuje známky neafrickej línie prítomnosťou zreteľne vystúpených nadočni­cových oblúkov, čo je znak rýdzo ázijský a u afric­kých levov sa normálne nevyskytuje. Podľa exper­tov v celej západnej a strednej Afrike údajne preží­va najviac 1000, možno 2850 levov. Obávam sa, že realita je ešte horšia. Prečo? No preto, lebo som si prečítal spomínaný článok z Cat News. Ak si ho prečítate, potom i vy budete tušiť, že podobne ako v piatich skúmaných krajinách to bude aj v ostat­ných.

Bauer a Merwe v roku 2004 upozornili, že v západ­nej Afrike môže prežívať len 450­-1300 levov a 550­-1550 v strednej Afrike. Západoafrické levy sú od­dávna v izolácii a bez kontaktu s ostatnými levími populáciami. V rokoch 2005 a 2006 sa na 50 od­borníkov na levy z afrických krajín i sveta zameralo na zmapovanie súčasného výskytu a stavu levov v celej subsaharskej Afrike. Výsledky metodicky pre­pracovaných analýz boli zdrvujúce. V západnej a strednej Afrike došlo k poklesu o 85% areálu. Vo východnej a južnej Afrike o neuveriteľných 73% areálu.

 

Pre kriticky ohrozené západoafrické levy sa vy­medzilo 16 posledných jadrových území LCU, v strednej Afrike vzniklo 11 takýchto oblastí. Organi­zácia Panthera sa ujala najurgentnejšej úlohy, zistiť momentálny stav v 5 krajinách.

 

Kongo

Tím pátral po levoch v južnom cípe parku Odzala, ktorý je na väčšine územia pokrytý dažďovým le­som, no na juhu je krajina ojedinele mozaikovitá a je tam savana. Tento subareál je podľa mňa naj­neočakávanejší a dosť unikátny. Prieskum trval 3 mesiace. Používali sa pešie prechody, fotopasce, stopovali sa chodníky kopytníkov, riečne územia, cesty pre turistov, proste všetky územia, kde by sa mohol lev predpokladať. Celkovo nainštalovali 25 kamier pozdĺž chodníkov zveri. Za 424 dní sa ne­zistil ani jeden náznak prezencie tejto šelmy. Zistili prítomnosť iba u leoparda a hyeny. Za posledných 15 rokov tam leva nikto nevidel. Z toho vyplýva, že Kongo už levy asi nemá, a podobné to zrejme bu­de i v hraničnom Gabone.

 

Pobrežie Slonoviny

Skúmal sa park Comoé po dva mesiace. Pomohli i prelety nad územím, dohromady 3000 km vzduš­ných transektov. 90 % pozorovaných cicavcov tvoril dobytok! Divá zver bola len v stredovom úze­mí. Pastieri, pytliaci, slabé a nefunkčné cesty ­to všetko tím obmedzovalo. Aj keď nachodili 600 km po centrálnom území parku, pobytové znaky levov neodhalili. Namiesto nich ale našli 88 pytliackych kempov. Každého sa pýtali na levy, nikto ich v posledných rokoch vôbec nevidel.

 

DR Congo

V tejto krajine bolo definovaných 7 LCU území. Prieskum sa týkal parkov na juhu, Upemba a Kun­delungu. Za dva mesiace skúmali súčasný stav veľkých cicavcov spolu s WCS a ICCN. Celkovo sa urobilo 2500 km leteckých transektov v Upem­be a 500 km v Kundelungu, 86 km transektov peši na území 330 kilometrov štvorcových. Výsledok - ­žiadny pobytový znak levov! V parkoch by mali žiť aj gepardy, psy hyenovité a hyeny ­ani jeden z nich tu nebol nájdený. Ostatné veľké cicavce v oboch parkoch boli na veľmi nízkej početnosti, zvlášť ma to mrzí kvôli endemického a dosiaľ ne­odfotografovanému druhu vodušky lečve (Kobus anselli). Zatiaľ som našiel len jednu aj to rozmaza­nú snímku s touto antilopou.

 

Ghana

V krajine definovali 5 LCU jednotiek v parkoch Mole, Digya, Bui a Gbele. Hlavnú pozornosť veno­vali najznámejšiemu ghanskému savanovému parku Mole, kde sa aj predpokladala najlepšia šanca na životaschopnú populáciu. Za dva mesia­ce výskumu pozostávajúceho zo stopovania a fotopascí, konkrétne použili 253 kamerových miest a 5469 stopovacích dní po väčšine parku s väčšou pozornosťou na jadrové časti s predpokla­danou vyššou denzitou. Miestni rangeri sledovali levy od roku 1968­2008, tím zorganizoval množ­stvo rozhovorov s miestnymi (v 27 dedinách). Vý­sledok: nezistil sa žiaden lev! Nepomohli ani zvu­kové nahrávky, nič. Frekvencia pozorovaní levov klesla za 40 rokov z 2 na 100 patrol niekedy okolo roku 1970 na 0,1 na 100 patrol. V podstate medzi rokmi 2004­ - 2008 videli levy trikrát. V žiadnom z chránených území v Ghane neboli levy potvrdené už dlhšie.

 

Nigéria

V tomto štáte si vymedzili 6 LCU území. Prieskum prevádzali od januára do augusta 2009. V NR Ka­inji Lake a NP Yankari bola prvýkrát prítomnosť levov potvrdená. Potvrdili ich na základe ozvy na zvukové nahrávky. Denzitu odhadujú na 2,9 na 100 km2. pre Kainji a 2,4 pre Yankari. Podľa prepo­čtu odhadov denzity im vychádza celkový počet 24 levov v Kainji a 15 levov v Yankari. V NP Kamuku pozorovali leva naposledy v roku 2001. V Lame­Burra/Falgore v Gashaka­Gumti nežije už žiaden lev. Z týchto výsledkov sa odhaduje, že obrovská Nigéria môže byť domovom posledný nie viac ako 50 levov.

Za 5 rokov prieskumov (2006-­2010) hľadal Hen­schelov tím levy v 12 LCU tj. Lion Conservation Unit v západnej a v 3 v strednej Afrike. Prítomnosť levov potvrdili len v 2 z 5 krajín v západnej a v žiadnej skúmanej stredoaafrickej! Autori naznaču­jú, že levy sú definitívne preč z krajín Kongo, Po­brežie Slonoviny a Ghana. V ďalšom období tím naliehavo iniciuje prieskum stavov levov v obrov­skej LCU ploche v Senegale, Guiney, Guinea­Bissau a Mali. V týchto územiach, rovnako ako v Benine, Čade, CAR a východnom Kongu doteraz aktuálny prieskum nebol vykonaný. Obávam sa, že sa bude niesť v podobnom duchu. Som šťastný, že som sa mohol dožiť časov, keď v Senegale ešte žili posledné západoafrické levy a osobne ich po­čuť. Bojím sa, že v roku 2037, ba možno i skôr, tento zážitok už nebude možné zažiť. S Pavlom Brandlom sme sa v Senegale dohodli, že v ten rok si sadneme k poháru bisabu (miestny lahodný ná­poj z baobabu) a ako už zrelí páni si povieme či sa táto smutná veštba naplnila alebo nie.

P. HENSCHEL et all. (2010): Lion status updates from fiver range countries in West and Central Africa. Cat News, No. 52, 2010

Autor: Peter Lupták. Vyšlo v Baghira 7/2011

Spolupracujeme například s

Serengeti Nesmí Zemřít